pokračovanie predošlého príspevku

18. června 2008 v 11:40 | Anjika |  moje názory
pokračovanie predošlého príspevku
Tak toto je vlastne pokračovanie predošlého príspevku. Včera som bola posledný raz na mojom už bývalom pracovisku, ktorým bolo jedno gymnázium v Dúbravke. Takmer pred dvomi rokmi som nastupovala do zamestnania s radosťou a vierou, že študenti na gymnáziu sú zdvorilí,snaživí, pokojní. Moja radosť však veľmi rýchlo opadla. Niektorí študenti sa správali omnoho horšie ako žiaci na učilištiach. :-( Nuž,teraz aj taká škola akou je gymnázium, prijme hocikoho. V tejto dobe to vlastne žiaci majú veľmi jednoduché. Napríklad včera a dnes som bolaspolu s ďalšími kolegyňami na školení legislatíve k maturitám. Podľavyhlášky 510 má budúci maturant právo vidieť presné znenie otázok. Takto za čias mojej maturity a ani vtedy, keď som skúšala na maturite ja,v žiadnom prípade neexistovalo!!! Nechcú náhodou vydať zákon, že študent sa len posadí a učiteľ povie celú odpoveď namiesto neho?!
Ajrodičia sú na svojich potomkov hákliví a niektorí si nechcú priznať, žeich dieťa sa nevie vpratať do kože. A na vine je samozrejme iba učiteľ. Ale nie je nič čudné, že si pubertiaci dovoľujú. Nedávno som v televízii videla krátky dokument o jednej pani, chovateľke fretiek. Tie keď prídu do puberty, takisto skúšajú, čo si môžu dovoliť. :-)
Dnes som sa rozlúčila s kolegyňami a kolegami, ktorých som zastihla, aj sozástupcom - inak ten bol celkom fajn - tiež so zástupkyňou, no sriaditeľom nie, lebo ma sklamal. Týka sa to nezníženej známky zosprávania pre dve štvrtáčky.
Ale aby som len nenadávala. Niektorých žiakov som si obľúbila. Napríklad som celkom rada učila v skupine, do ktorej chodil aj synovec Romana Pomajba, to boli naozajzlaté decká. Občas síce srandovali - veď aj ich triedny bol riadny vtipkár - ale človek sa k nm mohol správať kamarátsky a bez obavy, žeto zneužijú. A takisto som sa celkom dobre učila v triede, s ktorou som bola minulý školský rok na výlete.
Na mojom prvom pracovisku som si dosť obľúbila chlapca, ktorý vyrastal v detskom domove. No a najradšej som mala paradoxne toho chlapca v mojej triede, ktorý prišiel z reedukačného ústavu. Nuž, ja som veru veľmi čudná osoba. Inak vyrástol z neho pekný mladý muž. Ľutujem však, že som sa ho neopýtala,prečo prestal po pol roku chodiť do školy. Lebo ja viem, kde bol a čo tam robil. Ale hlavne, že on ma stihol pochváliť, ako som opeknela. :-) Keď ho stretnem nabudúce, tak s ním pokecám viac.
A v podstate, aspoň chvíľu sa porozprávam s každým mojim bývalým žiakom. Aj s obľúbencom, no aj s takým, ktorý mi kedysi riadne liezol na nervy. Veď načo sa hnevať po niekoľkých rokoch!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama