Červen 2008

pokračovanie predošlého príspevku

18. června 2008 v 11:40 | Anjika |  moje názory
pokračovanie predošlého príspevku
Tak toto je vlastne pokračovanie predošlého príspevku. Včera som bola posledný raz na mojom už bývalom pracovisku, ktorým bolo jedno gymnázium v Dúbravke. Takmer pred dvomi rokmi som nastupovala do zamestnania s radosťou a vierou, že študenti na gymnáziu sú zdvorilí,snaživí, pokojní. Moja radosť však veľmi rýchlo opadla. Niektorí študenti sa správali omnoho horšie ako žiaci na učilištiach. :-( Nuž,teraz aj taká škola akou je gymnázium, prijme hocikoho. V tejto dobe to vlastne žiaci majú veľmi jednoduché. Napríklad včera a dnes som bolaspolu s ďalšími kolegyňami na školení legislatíve k maturitám. Podľavyhlášky 510 má budúci maturant právo vidieť presné znenie otázok. Takto za čias mojej maturity a ani vtedy, keď som skúšala na maturite ja,v žiadnom prípade neexistovalo!!! Nechcú náhodou vydať zákon, že študent sa len posadí a učiteľ povie celú odpoveď namiesto neho?!
Ajrodičia sú na svojich potomkov hákliví a niektorí si nechcú priznať, žeich dieťa sa nevie vpratať do kože. A na vine je samozrejme iba učiteľ. Ale nie je nič čudné, že si pubertiaci dovoľujú. Nedávno som v televízii videla krátky dokument o jednej pani, chovateľke fretiek. Tie keď prídu do puberty, takisto skúšajú, čo si môžu dovoliť. :-)
Dnes som sa rozlúčila s kolegyňami a kolegami, ktorých som zastihla, aj sozástupcom - inak ten bol celkom fajn - tiež so zástupkyňou, no sriaditeľom nie, lebo ma sklamal. Týka sa to nezníženej známky zosprávania pre dve štvrtáčky.
Ale aby som len nenadávala. Niektorých žiakov som si obľúbila. Napríklad som celkom rada učila v skupine, do ktorej chodil aj synovec Romana Pomajba, to boli naozajzlaté decká. Občas síce srandovali - veď aj ich triedny bol riadny vtipkár - ale človek sa k nm mohol správať kamarátsky a bez obavy, žeto zneužijú. A takisto som sa celkom dobre učila v triede, s ktorou som bola minulý školský rok na výlete.
Na mojom prvom pracovisku som si dosť obľúbila chlapca, ktorý vyrastal v detskom domove. No a najradšej som mala paradoxne toho chlapca v mojej triede, ktorý prišiel z reedukačného ústavu. Nuž, ja som veru veľmi čudná osoba. Inak vyrástol z neho pekný mladý muž. Ľutujem však, že som sa ho neopýtala,prečo prestal po pol roku chodiť do školy. Lebo ja viem, kde bol a čo tam robil. Ale hlavne, že on ma stihol pochváliť, ako som opeknela. :-) Keď ho stretnem nabudúce, tak s ním pokecám viac.
A v podstate, aspoň chvíľu sa porozprávam s každým mojim bývalým žiakom. Aj s obľúbencom, no aj s takým, ktorý mi kedysi riadne liezol na nervy. Veď načo sa hnevať po niekoľkých rokoch!

Je to smutné

2. června 2008 v 14:32 | Anjika
Pred niekoľkými rokmi som chodievala každú druhú sobotu za deťmi do jedného DD a bola som členkou organizácie Úsmev ako dar. V roku 1997 som pomáhala pri jednej vianočnej akcii, ktorej sa zúčastnili deti a mládež z DD z celého Slovenska. Medzi pomocníkmi bol aj vtedy 18 ročný chlapec z reedukačného ústavu v Záhorskej Bystrici. Ten povedal, že tam sa cíti lepšie ako doma u svojich vlastných rodičov. Keď také niečo povie mladý človek - že v diagnosťáku sa cíti lepšie ako doma - tak to je naozaj veľmi smutné. :-( A pritom to bol celkom pekný a sympatický chlapec - teda aspoˇn na mňa tak tú chvíľu počas rozhovoru pôsobil.
Ďalšieho som spoznala v jednom DD v blízkosti Blavy. Tam nebol nijaké "kvítko" , ale čo som sa o ňom neskôr dozvedela, ma zarazilo. Vraj bol podozrivý zo znásilnenia - v čase tohto skutku mal 15 rokov. No, z detí, ktoré nemajú dobré rodinné zázemie, všeličo vyrastie. Ale to ich neospravedlňuje, lebo aj z ľudí, ktorí nemali šťastné detstvo, vyrastú skvelí ľudia. Som z toho smutná, čoho sa ten chlapec dopustil, lebo som ho poznala osobne a aj jemu som do DD prinášala ovocie, sladkosti a vianočné darčeky. :-(
Tretím prípadom je chlapec, ktorého som učila. Do školy nastúpil z reedukačného ústavu. Keď som sa dozvedela, že mám takého učiť, bola som zhrozená. Lenže chlapec sa mi zdal sympatický, skrátka bol kamarátsky a tak som si ho obľúbila. Lenže žiaľ do školy vydržal chodiť len pol roka. Stretla som ho minulý týždeň, chvíľu sme pokecali, aj mi medzi rečou povedal, čo stihol povyvádzať. :-(
Teraz stále pracujem v školstve na jednom gymnáziu. Aj tam sú niektorí študenti arogantní a riaditeľ to vôbec nerieši. Napríklad dve študentky sa ku mne správali arogantne. Triedna im navrhla dvojky zo správania, no riaditeľ sa im rozhodol im zníženú známku nedať. No nemá ten pán dobré srdce? :-O
P: S: Z tohto článku vyplýva, že nie každý, kto bol určitý čas v polepšovni, je zlý človek - viď prvý odsek. A nie každý, kto má zo správania jednotku, si ju aj naozaj zaslúži. Viď odsek číslo štyri.