Christine Nöstlinger

25. srpna 2006 v 22:28 | Anjika

Christine Nöstlinger

Táto rakúska spisovateľka sa narodila v októbri 1936 vo Viedni. Pôvodne sa chcela stať maliarkou, no v štúdiu na umeleckej akadémii sa jej veľmi nedarilo. Preto sa radšej vydala a pre svoje dve deti namaľovala jednu obrázkovú knižku. A tým sa v roku 1970 začala ej spisovateľská kariéra. K ilustráciám pridala príbeh, ktorí sa ľuďom páčil viac ako obrázky. Kniha s názvom Ohnivočervená Frederika mala úspech aj u kritikov.
Odvtedy napísala Christine Nöstlinger množstvo románov, rozprávok a príbehov pre deti a mládež. Jej knihy boli preložené do viac ako 20tich jazykov a spisovateľka získala za svoju tvorbu niekoľko uznaní. Napríklad za príbeh o Frederike dostala cenu Fredricha Bödeckera. Ďalšími oceneniami sú Nemecká cena mládežníckej knihy, Rakúska cena mládežníckej knihy, Cena mesta Viedeň a Medzinárodná cena Hansa Christiana Andersena z roku 1984.
Dej aj slovné vyjadrovanie v príbehoch je prispôsobené veku čitateľa. Niektoré postavy v jej knihách používajú neslušné slovné výrazy a rozprávajú viedenským dialektom. Deti a teenageri nie sú teda v jej knihách žiadny nevinní anjeli. Okrem používania nadávok sú niekedy k rodičom a učiteľom drzí a jednou z ich obľúbených činností je fajčenie. Autorka však deti a mládež za nevhodné správanie nenapomína.
Christine Nöstlinger sa vo svojich dielach venuje témam, ktoré majú pre deti a mládež veľký význam. Ide o konflikty v rodine, neveru, neúspech v škole, prvý sexuálny zážitok či nadváha. No dievčatá v jej románoch nemajú kvôli tuku na svojom tele žiadne komplexy.
Autorka aj pri opisovaní vážnych situácií používa humor. Vie totiž, že deti sa pri čítaní rady smejú.
So svojimi trápeniami a radosťami sa detskí hrdinovia príbehov zdôverujú najmä starým rodičom. Tí im pomáhajú tieto starosti prekonávať a tiež sa tešia z každého ich úspechu.
Christine Nöstlinger sa nevyhýba ani háklivým témam ako je napríklad radosť po pobyte na WC alebo ako teenageri pri skúmaní vlastného tela pociťujú rozkoš.
Diela tejto rakúskej spisovateľky sa určite zapáčia aj dospelým. Môžu si pri čítaní zaspomínať na svoje detstvo a na roky dospievania a rodičia možno lepšie pochopia svojich potomkov.
Ohnivočervená Frederika (Die Feuerrote Frederike)
Je názov knihy pre deti, ktorou Christine Nöstlinger začala svoju spisovateľskú kariéru. Šesťročná Frederike sa svojou farbou vlasov a zvláštnymi schopnosťami podobá na známu hrdinku Pippi z knihy Pippi dlhá pančucha od švédskej autorky Astrid Lindgren. No na rozdiel od Pippi, ktorá mala veľa kamarátov, sa deti Frederike posmievali a ťahali ju za vlasy. Posmešníkov neodradilo ani množstvo domácich úloh, ktoré dostávali za trest od učiteľky. Našťastie sa Frederike od svojej tety dozvie, že má jednu mimoriadnu schopnosť - po vyslovení zaklínadla začnú jej vlasy horieť a ona sa tak môže pekne brániť. A vďaka tomu jej decká prestanú istý čas ubližovať.
Starý poštár Bruno a jeho manželka sa k Frederike správajú pekne a Bruno ju dokonca odprevádza do školy. Nezbedné decká však znova začínajú provokovať a dokonca hádžu na nešťastnú Frederike kamene. Jeden z kameňov trafí Bruna do čela a chalan je potrestaný zauchom. Chlapcov otec je žiaľ kamarátom riaditeľa pošty a tak je Bruno zo zamestnania prepustený. Po pokojných letných prázdninách dostane Frederike znova strach a rozhodne sa spolu so svojou tetou, hovoriacim kocúrom, poštárom Brunom a jeho manželkou odletieť vo veľkej nákupnej taške do krajiny snov, kde žije jej otec. Deťom sa okrem príbehu o malom dievčati budú určite páčiť aj vtipné ilustrácie, ktoré - v prvom vydaní knihy - nakreslila sama autorka.
Príbehy o Františkovi (Geschichten vom Franz)
Hlavný hrdina milej knižky je päťročný chlapec, ktorý kvôli svojim kučeravým blond vlasom vyzerá ako dievča. Ostatné deti ho neberú preto vážne a tak je František veľmi smutný. On však chce dokázať, že je naozaj chlapcom a jedného dňa si vyzlečie na dvore nohavice. Keď sa to jeho mama dozvie od žalujúcej susedky pochopí, ako Františka jeho výzor trápi.
František má veľmi rád svojich rodičov a o niekoľko rokov staršieho brata Jozefa, ktorý sa k nemu správa nepekne. A napriek tomu, že je František chorý, vyberie sa s kamarátom na zimný štadión. František sa v preplnenej električke stratí, no jeden ochotný predavač ho privezie domov.
Franz je aj veľmi usilovný a je veľmi šťastný, keď ľuďom vo svojom okolí urobí radosť. K sviatku deň matiek sa rozhodne mamu potešiť a vyrobí jej prekrásny klobúk. Pri výrobe darčeka obetuje veľa času, párkrát sa pichne ihlou do prsta, no jeho láska k mame je silnejšia ako bolesť. Jozef aj otec darček vysmejú a ani mama nie je nadšená. A tak si na prechádzke Franzovi povie, že ju tlačia topánky. Syn maminým slovám uverí a rozhodne sa, že ďalší rok jej vymodeluje šaty.

Mini musí lyžovať

Na rozdiel od Mini majú rodičia a brat veľmi radi zimné športy. A tak musí dievča každé zimné prázdniny navštevovať lyžiarsky kurz. Podľa starej mamy potrebuje Mini čerstvý vzduch a tak nesúhlasí, aby dievča ostalo doma. Cestou do hôr sa Mini cíti v aute veľmi zle, preto ju rodičia nechajú spať v hotelovej izbe. Mini sa chce lyžovaniu vyhnúť aj ďalší deň. Je to veľká výmyselníčka a vďaka tomu si ľahko poradí. Pri sprchovaní si namočí vlasy a rodičom vážne tvrdí, že sa pokazila hadica na sprche. Potom si vymení lyže s Petrom, ktorého stretne v hotelovej reštaurácii. Keď to jej brat Moritz zistí, uvedomí si, že tento šport je pre Mini utrpením. A presvedčí rodičov o tom, že v horách nemusí človek len lyžovať. A Mini vďaka bratovi prežije skvelé zimné prázdniny.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama