Kvetinka 1. časť

20. října 2005 v 22:29 | Anjika
V to jarné predpoludnie sedela Ivana na posteli vo svojej izbe a počúvala vtáčí spev. Teraz jej však čvirikanie roztopašných vrabcov nezlepšilo náladu. Smutne si vzdychla a vošla do kúpeľne. Pri pohľade do zrkadla sa zľakla. Hľadelo na ňu dievča s popolavou pokožkou a tmavými kruhmi pod očami. Pleťová voda Ivankinu detskú tvár osviežila.
"Dobré ráno a dobrú chuť," zapriala rodičom a sadla si ku stolu. Raňajok sa však nedotkla. Ani voňavý chlieb z neďalekej pekárne nepovzbudil jej chuťové bunky. A tiež sa - na rozdiel od minulosti, nesmiala na skvelých vtipoch, vysielaných v rádiu. Rodičia veľmi dobre poznali príčinu dcérinho smútku.
"Určite si na bývanie v meste zvykneš Ivanka. A potom sa ti tam bude páčiť," snažil sa otec zlepšiť jej náladu. Napriek tomu zbadal v dcériných očiach slzy. Láskavo ju objal okolo ramien a dopil svoju šálku kávy. Margita sa naopak na mesto tešila. Konečne spozná iný spôsob života! A jej manžel si tam predsa zohnal zamestnanie!
Áno, oteckova práca je veľmi dôležitá, vravela si v duchu tiež Ivana a tak proti odchodu z rodnej dediny neprotestovala. Smutným pohľadom sa rozlúčila s podkrovnou izbičkou a zbehla do záhrady. Pri objatí mocného stromu sa jej po lícach skotúľalo zopár sĺz. Potom nastúpila do auta.

Po niekoľkých hodinách vozidlo zastavilo na preplnenom parkovisku. A Ivana si hneď uvedomila, že jej hrozivé predstavy o živote na sídlisku sa úplne zhodujú s realitou. Ošarpané paneláky, smradľavé odpadky pri kontajneroch, zvyšky psej potravy na zožltnutej tráve, zopár vyschnutých stromov, hustá burina namiesto kvetov. A vzduch presiaknutý sírou! Ivanin organizmus, nezvyknutý na smog, ihneď zareagoval. Silného kašľa sa zbavila až na pohotovosti.
"Bola to prudká alergická reakcia," vysvetlil jej lekár. Vďaka injekcii a predpísaným liekom sa Ivanin stav zlepšil. No úplné zdravie sa jej už nevrátilo.

"Prečo sú ľudia takí ľahostajní? Vôbec im neprekáža, že vyrastajú v zápachu a neporiadku?" spýtala sa otca, ktorý práve v taške hľadal kľúč od vchodu. Zrazu sa v okne na štvrtom poschodí pohla záclona. A onedlho pani Zvedavková, známa plnoštíhla klebetnica, navštívila susedku na prízemí.
Všetky ulice sú tak otrasne špinavé, zistila Ivana ďalší deň. A tí ľudia! Každý sa niekam ponáhľa a má nepríjemne zamračenú tvár! Ivana sa z prechádzku vrátila v neveselej nálade. Vtedy už o nových nájomníkoch vedeli všetci vo vchode. Manželom klebetníc debata o nohavicovom kostýme pani Šalviovej veľmi prekážala. Tie nudné ženské reči bez konca! Potom pokračovali v ohováraní jej muža a slušne vychovanej dcérky.

"Pekný deň Vám prajem," prerušila Ivanina mama ich dôverný rozhovor. "Som Margita Šalviová, vaša nová susedka," podala ruku pani Zvedavkovej. Slabý dotyk prstov a trpký úsmev oslovenej ju vôbec nepotešil. Aj ostatné dámy mali mľandravý stisk rúk. Pohŕdavý výraz v ich tvárach prezrádzal: medzi nami nie si vítaná! K Ivanke, ktorá sa im prihovorila večer, sa zachovali rovnakým spôsobom.
Rovnako v škole sa dievčina cítila osamelo. S chlapcami nenašla spoločnú reč - zaujímali ich totiž najnovšie technické vynálezy - a spolužiačky ju kvôli jej pôvodu úplne ignorovali. Napriek tomu chodievala Ivana do školy rada a so záujmom počúvala výklad učiva. Onedlho sa stala najlepšou žiačkou v ročníku. Prezývka kockatá bifľoška ju vôbec netrápila. Bola hrdá na svoju inteligenciu a šikovnosť v športe - zdedené po otcovi a na kuchárske a krajčírske umenie, ktoré ovládala vďaka mame. Diplom, zavesený nad posteľou, dodával je skromne zariadenej izbičke slávnostnú atmosféru.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama